“Bom uit de slof” ta título di un buki ku dr. David Vinkers sikiater forénsiko a kaba di saka. Nos a yega di entrevistá dr. David 3 aña pasá. E ta sikiater pero tambe ta traha den prisòn i ta sikiater forénsiko na Ulanda. E ta bin hopi den kontakto ku e yunan di Kòrsou ku ta yega Ulanda i ta kai será mayoria biaha pa droga. Esaki ta un problema hopi grandi. Ora wak e sifranan di último 25 aña por mira kon grandi e kantidat ta di antianonan/yunan di Kòrsou ku ta bai for di Kòrsou. Esei David a mustra den e entrevista 3 aña pasá i por bisa ku nada a kambia. Ta un problema ku e ta hopi interesá den dje i e ta purba pa e hendenan ku e ta traha ku nan pa mira dikon e sifra ta asina haltu. Ta dikon tin tantu ta kai será. Hopi ku yega Ulanda ta kai será ku droga teniendo na kuenta ku ta Kòrsou ta un lugá ku e droga ta yega pa sigui. E kriminalidat na Kòrsou ta nada di kompará ku e sifra di kriminalidat di antianonan na Ulanda. Ta un diferensia hopi grandi.

Diferente solushon

 

I netamente den e kuadro aki David a produsí e buki Bom uit de Slof. E ta splika Djasabra di e motibu ku el a produsí e buki i di su konstatashonnan na Ulanda. Sikiater dr. David Vinkers pa mas ku 20 aña ta traha ku antianonan, na Hulanda i na Kòrsou. Komo sikiater forénsiko e tin hopi antiano kriminal komo kliente. Den su buki dr. Vinkers ta skirbi tokante e motibu pakiko hopi antianonan na Hulanda ta aktivo den kriminalidat. Den su buki dr. David Vinkers ta duna diferente solushon pa e problema ei. Entre otro: mas atenshon pa enseñansa pa antianonan na Ulanda, mas esfuerso pa evitá ku nan ta sali skol sin diploma i tambe mehorá nivel di hulandes. Esaki ta algun solushon.

 

E problema

 

David ta splika ku Bom uit de Slof ta un ekspreshon di su kasá, ku por sierto ta yu di Kòrsou. E ta relatá e problemanan ku antianonan na Ulanda ta konfrontá ora nan yega aya na Ulanda. E idioma ta un parti di e problema i p’esei e título di Bom uit de Slof. E idioma serka yunan di Kòrsou segun David ta un problema serka esnan ku ta bai Ulanda ounke e no ta un problema grandi. E ta kere ku tin problemanan muchu mas grandi ku ta e “aansluitings problemen” esta e manera ei biba na Kòrsou i e otro islanan ta muchu mas diferente ku na Ulanda. Den e buki e ta purba splika kiko ta e kosnan di mas grandi ku ta subi e kriminalidat na Ulanda.

 

Kultura no problema pero solushon

 

Kultura no mester keda mirá komo un problema pero un solushon. Kultura ta algu importante i David a siña hopi di e kultura antiano entre otro for di su kasá. E kultura di e antiano tin hopi kos hopi bon por ehèmpel e karnaval, e kuminda etc., etc. Tin hopi kos interesante i na otro banda mas tantu na Ulanda hendenan ta bisa ku antianonan ta kriminal, pasobra nan kultura ta kriminal. E ta splika den e buki ku e no ta kere ku esei ta e motibu di kriminalidat. Kultura no ta e problema pero ta e solushon. Mester wak bon e kultura i purba haña un “aansluiting” na dje.

 

No ignorá e problema

David ta bin hopi den kontakto ku antianonan kriminal. E ta traha na prisònnan kaminda antianonan ta keda será i a eksperensiá kuantu problema nan tin. Den práktika e ta mira e problema i dikon e kriminalidat ta keda subi. Esaki ta un problema i ke bisa den e buki pa Ulanda no neglishá esaki pero wak kiko por hasi pa e problemanan ta keda solushoná. David ta mira ku ta ignorando e problema. Tin e munisipionan i tin yen di forma di atendé ku antianonan pero den último 10 aña e munisipio pa antianonan a disparsé i konsekuentemente no tin un solushon spesífiko. E ta lamentá esaki pasobra na Kòrsou e situashon ekonómiko no ta asina bon i e ta kere ku den próksimo añanan probablemente mas antiano ta bai Ulanda i nan ta masha (kwetsbaar) delikado i mester haña un forma bon pa atendé ku nan.

 

Sientífiko

 

Ku e buki Bom uit de Slof  ta un buki sientífiko i tin hopi sifra i grafik den dje i e ta purba pa pone e prueba na un lugá i e kos di mas importante ta pa wak kon nos por haña un bon solushon i sòru pa e energia i tur kos di antianonan ku ta bai Ulanda no ta bai pèrdí.

 

Muchu mas leu

 

I awor ku nos tin e buki Bom uit de Slof kiko tei sosodé. Dr. David Vinkers a splika djasabra ku el a bai Kas di Kòrsou pa papia ku minister plenipotensiario kaminda e ta spera di por presentá e buki. Meskos e ta kontentu ku e entrevista aki pa asina e por duna atenshon i sòru ku esnan enkargá ku maneho por sigui traha riba loke el a presentá. David ta duna konseho tambe pa mira kon ta empoderá e maneho pa e antiano ku ta bai Ulanda.

 

Pronto na papiamentu

 

El a bisa ku e problema aki ta unu di reino i p’esei e ta kere ku mester ataká e problema na Kòrsou tambe i e ta spera ku e ta haña atenshon di nos mandatario i parlamentarionan. Miéntras tantu e buki ta disponibel pa tur hende lesa. Persona ku ta interesá den e tópiko por bestèl e buki ‘Bom uit de slof’ na bol.com: www.bit.ly/bomuitdeslof . Por bestèl e buki einan miéntras ku David ta trahando tambe riba un vershon na papiamentu.

Lo bin mas

 

I lo no keda te aki tampoko. David a bisa ku lo bin mas investigashon di su parti. Awor aki e ta besig ku CBS pa wak kiko presis e faktornan mas importante ta. Tin hopi suposishon ku ta esaki òf esaya pero no a investigá esaki bon i p’esei e ta besig ku CBS pa por yega mas leu.

 

Konsiente di e problema

 

David no ta sigur ku e antiano mes na Ulanda ta konsiente di e problema ku e ta aden. E ta mas bien un reakshon di por ehèmpel deskriminashon pero loke ta importante pa wak ta un bon solushon prinsipalmente pa e hendenan ku ta forma e problema i kai den kriminalidat. No solamente deskriminashon pero e ta kere ku e hende mester hasi algu ku su bida mes.

 

Sikiater

 

Pa aserká un sikiater ta difísil pasobra tin hende ta pensa ku ta hende loko so ta bai un sikiater. Esei no ta asina segun David pasobra sikiater ta un área di trabou grandi. Ora bo tin di bai un klínika sikiátriko ta diferente ku bai un sikiater na ofisina. I ta bon pa bai un sikiater promé e problemanan bira mas grandi. Pa esnan ku ainda ke bai Hulanda lo siguiente; prepará bo mes bon, purba wak i tuma kontakto ku hendenan ku ta na Ulanda kaba, wak bon na Kòrsou unda por keda biba òf traha na Ulanda pasobra ora bo yega Ulanda, abo ta bo so. Bo tin di traha duru pa biba i pensa bon kiko bo ke. Prepará bo mes tambe bon pa e temporada friu na Ulanda.

 

 

 

 

 

LAGA UN KOMENTARIO

Please enter your comment!
Please enter your name here