NEW YORK, USA (AFP).- Joaquin Guzmán López, yu dje narkotrafikante mehikano Joaquín “El Chapo” Guzmán, a deklará su mes no kulpabel di akusashonnan di tráfiko di droga den un tribunal di Chicago, for di unda el a keda trasladá despues di a keda detené huntu ku e kofundadó dje kartel di Sinaloa Ismael “Mayo” Zambada.
Den un presentashon den korte federal di Chicago, presidí pa e hues Sharon Johnson Coleman, Guzman Lopez, di 38 aña, a deklará su mes “no kulpabel”.
E hues a tuma e desishon ku e ta keda den prizòn sin fiansa. Su próksimo bishita na korte ta programá pa 30 di sèptèmber.
E yu di Chapo, ku a informá tribunal di ta sufri di preshon haltu, a keda akusá den 2023 huntu ku tres di su rumannan, konosí komo “Los Chapitos”, pa tráfiko di droga, labamentu di sèn i poseshon di arma.
Su ruman Ovidio Guzman a keda ekstraditá for di Mexico aña pasá i esaki tambe a deklará su mes no kulpabel.
Guzmán Lopez a keda detené djaweps último ora ku e avion privá den kua e tabata biaha a baha na e pista serka di El Paso, den estado di Texas.
Huntu kuné tabata biaha Mayo Zambada, un dje fundadónan di kartel di Sinaloa den añanan ’80, huntu ku Chapo, ku ta kumpli ku kadena perpetuo na Merka.
Segun prensa norteamerikano, ku a sita fuentenan hudisial, Joaquin Guzmán Lopez a traishoná esun ku tabata sosio di su tata i a konvensé pa biaha kuné den un avion ku destino pa nort di Mexico, pero ku finalmente a aterisá den e pais bisiña.
E agensia antidroga norteamerikano (DEA) a bisa ku Los Chapitos ta hiba un “bataya interno” kontra di Mayor, kende no ta gosa di bon salú i ku esaki a pèrdè poder den e organisashon kriminal.